Kremík verzus supravodiče: Startupy, ktoré v roku 2026 prepisujú pravidlá kvantových pretekov
Píše sa rok 2026 a éra kvantových experimentov sa definitívne transformovala na éru kvantového priemyslu. Kým pred piatimi rokmi sme s úžasom sledovali prvé procesory s desiatkami qubitov, dnešná realita je o niečom inom: o súboji dvoch diametralne odlišných fyzikálnych prístupov. Na jednej strane stoja technologickí giganti ako IBM a Google so svojimi supravodivými obvodmi, na druhej strane ambiciózne startupy, ktoré stavili na kartu, ktorú mnohí odpisovali – na starý dobrý kremík.
Supravodivé monštrá narážajú na hranice fyziky
IBM so svojou architektúrou postavenou na supravodivých qubitov dlho udávalo tempo. Ich najnovšie systémy, ktoré v roku 2026 bežne operujú v cloude, dosahujú pôsobivé výsledky v simuláciách materiálov. Problémom však zostáva „kryogénna bariéra“. Tieto stroje vyžadujú teploty blízke absolútnej nule, čo znamená obrovské, energeticky náročné chladiace systémy. Práve tu sa otvára priestor pre menších hráčov.
Kremíková revolúcia: Startupy útočia
V posledných mesiacoch sme svedkami vzostupu startupov ako sú francúzsky Quobly alebo austrálsky Diraq, ktoré využívajú tzv. spinové qubity v kremíku. Ich hlavná výhoda? Škálovateľnosť. Na rozdiel od supravodivých qubitov, ktoré sú pomerne veľké, sa kremíkové qubity dajú vyrábať v existujúcich polovodičových fabrikách, ktoré už dnes produkujú čipy pre naše smartfóny.
- Škálovateľnosť: Možnosť integrovať milióny qubitov na jeden čip bez potreby futbalových štadiónov plných chladiacej techniky.
- Korekcia chýb: Nové algoritmy predstavené začiatkom roka 2026 ukazujú, že kremíkové systémy dosahujú nižšiu mieru chybovosti pri vyšších operačných teplotách.
- Výrobné náklady: Využitie súčasnej infraštruktúry (CMOS procesov) radikálne znižuje bariéru vstupu na trh.
Európska stopa a lokálny dopad
Pre náš región je kľúčové, že Európska únia v rámci svojich kvantových iniciatív v roku 2026 masívne podporuje práve tieto „kremíkové“ cesty. Pre slovenské technologické firmy a akademickú obec to znamená nové príležitosti v oblasti vývoja softvérových vrstiev pre tieto nové architektúry. Vidíme prvé partnerstvá medzi stredoeurópskymi univerzitami a dravými startupmi, ktoré sa snažia obísť patenty amerických gigantov.
Verdikt pre rok 2026
Hoci IBM a Google stále držia prvenstvo v absolútnom počte qubitov, startupy zamerané na kremík víťazia v efektivite a možnostiach praktického nasadenia. Rok 2026 si budeme pamätať ako moment, kedy sa kvantové počítače prestali podobať na vedecko-fantastické laboratóriá a začali sa podobať na čipy, ktoré zmenili svet pred polstoročím. Súboj medzi supravodičmi a kremíkom nie je len o fyzike, ale o tom, kto dokáže kvantovú silu doručiť do rúk bežných firiem najrýchlejšie a najlacnejšie.
