Milión qubitov na dosah: Ktorý technologický gigant prekoná cieľovú čiaru ako prvý?

Píše sa rok 2026 a svet technológií sa nachádza v bode, o ktorom sme pred desiatimi rokmi len snívali. Kvantová nadvláda už nie je len akademickým pojmom, ale strategickou výhodou, ktorá rozhoduje o kybernetickej bezpečnosti, farmaceutických objavoch a optimalizácii globálnych logistických sietí. Hlavná otázka, ktorú si dnes v odborných kruhoch kladieme, znie: Kto ako prvý ohlási funkčný systém s jedným miliónom fyzických qubitov?

IBM: Modulárna cesta k úspechu

Spoločnosť IBM už v roku 2023 s procesorom Condor ukázala, že vie prekonať tisícqubitovú hranicu. V roku 2026 však ich stratégia prešla k radikálnej modularite. Ich najnovšia architektúra, Quantum System Three, postavená na procesoroch Kookaburra, umožňuje spájať kvantové čipy pomocou optických a mikrovlnných prepojení. Práve táto „lego“ stratégia robí z IBM hlavného favorita na dosiahnutie miliónovej hranice. Ich roadmapa je neúprosná a slovenskí experti spolupracujúci na projektoch v rámci Európskej kvantovej iniciatívy potvrdzujú, že stabilita ich chybovej korekcie je na špičkovej úrovni.

Google: Kvalita nad kvantitu?

Google so svojím laboratóriom Quantum AI v Santa Barbare zvolil odlišnú cestu. Namiesto naháňania sa za obrovským počtom fyzických qubitov sa dlhodobo sústredili na zvyšovanie vernosti (fidelity) a vývoj „logických qubitov“. Ich cieľom je vytvoriť jeden dokonalý logický qubit z tisícov fyzických. V roku 2026 však vidíme, že Google musel zrýchliť aj v kvantitatívnom škálovaní. Ak chcú dosiahnuť milión fyzických jednotiek potrebných pre plnohodnotnú chybovú korekciu (error correction), musia prekonať obmedzenia chladenia v súčasných kryostatoch.

Microsoft a Azure Quantum: Čierny kôň pretekov

Microsoft dlho zaostával kvôli stávke na exotické topologické qubity (Majoranove fermióny). V posledných dvoch rokoch však urobili prekvapivý skok vpred. Ich platforma Azure Quantum dnes ponúka najlepšie hybridné prostredie, ktoré kombinuje klasické HPC (vysokovýkonné výpočty) s kvantovými akcelerátormi. Hoci možno nebudú prví s miliónom fyzických qubitov na papieri, ich prístup k logickým qubitom môže znamenať, že ich systém bude v praxi použiteľnejší skôr než u konkurencie.

• IBM: Vedie v počte fyzických qubitov vďaka modulárnemu dizajnu.
• Google: Dominuje v oblasti algoritmov a potláčania šumu.
• Microsoft: Silný v integrácii do cloudových služieb a teórii topologických qubitov.
• Čína (Baidu/Alibaba): Štátom dotované projekty, ktoré sú najväčšou neznámou, no s obrovským potenciálom.

Čo to znamená pre Slovensko a Európu?

Z hľadiska našej domácej scény je kľúčové, aby sme sa nespoliehali len na nákup výpočtového času od amerických gigantov. Projekty ako LUMI-Q v susednom Česku, na ktorých sa podieľajú aj slovenské kapacity, ukazujú, že Európa buduje vlastnú infraštruktúru. Dosiahnutie milióna qubitov ktorýmkoľvek hráčom bude znamenať koniec éry šifrovania RSA, ako ho poznáme, a Slovensko musí byť pripravené na prechod k post-kvantovej kryptografii už dnes.

Záverom možno povedať, že rok 2026 je rokom „veľkého tresku“ v kvantovom hardvéri. Ak by sme si mali staviť na víťaza, IBM má vďaka svojmu priemyselnému prístupu k výrobe najbližšie k cieľovej páske. Skutočným víťazom však bude celá veda, ktorá dostane do rúk nástroj schopný simulovať molekuly a nové materiály s presnosťou, aká bola doteraz nemožná.